Spoľahlivé zdroje informácií – ako nájsť dôveryhodné údaje?

Aká je spoľahlivá informácia?

Pri posudzovaní spoľahlivosti informácií treba venovať pozornosť viacerým otázkam. Medzi najdôležitejšie patria:

• aktuálnosť – nájdené údaje by mali obsahovať dátum zverejnenia. Samotný obsah na webovej stránke musí zodpovedať súčasnému stavu poznania v danej oblasti a mal by sa pravidelne aktualizovať;
• autorita – pri dôveryhodných textoch býva uvedené meno a priezvisko autora. Navyše ide zvyčajne o osobu s príslušnou, formálne potvrdenou kvalifikáciou, ktorá ju oprávňuje vyjadrovať sa k danej téme;
• presnosť – obsah článku musí byť presný a podrobný. Dôležité je aj to, aby zodpovedal úrovni vedomostí autora;
• dostupnosť – nájdené informácie by mali byť zverejnené tak, aby sa dali použiť vždy, keď je to potrebné;
• úplnosť – dôveryhodné články obsahujú dostatok údajov na získanie ucelených a vyčerpávajúcich vedomostí o určitej téme;
• správnosť – spoľahlivé informácie sú zvyčajne spracované správne nielen po odbornej, ale aj po jazykovej, štylistickej, pravopisnej a interpunkčnej stránke;
• relevantnosť – získaný obsah by mal mať pre svojich čitateľov skutočný význam.

Pri hodnotení pravdivosti informácií zohráva kľúčovú úlohu aj spoľahlivosť komunikácie. Znamená to, že konkrétne údaje obsahujú prvky potvrdzujúce ich pravdivosť a autentickosť.

Ako nájsť spoľahlivé zdroje informácií?

Overenie dôveryhodnosti získaných informácií je zložitý proces. V jeho rámci si treba položiť niekoľko praktických otázok:

• Uvádza sa zdroj informácie? Články s dôveryhodnými údajmi zvyčajne obsahujú bibliografiu.
• Kedy bola informácia zverejnená? Spoľahlivý zdroj má uvedený dátum zverejnenia a prípadne aj dátum aktualizácie.
• Kto je autorom publikácie alebo prevádzkovateľom webu? Oplatí sa pozrieť do časti „O nás“ – často tam nájdete informácie o autoroch a organizácii, ktorá web prevádzkuje.
• Dá sa daná informácia overiť v iných zdrojoch? Získané údaje je vhodné porovnať s relevantnými informáciami v zdrojoch všeobecne považovaných za dôveryhodné, napríklad v encyklopédiách a slovníkoch.
• Citujú túto informáciu aj ďalší autori? Ak áno, možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že je dôveryhodná, a preto aj vhodná na použitie.
• Aká je doménová koncovka? Pomôcť môže aj posúdenie koncovky domény: .gov (vládna inštitúcia), .edu (vzdelávacia inštitúcia), .org (nezisková organizácia), .com (komerčný subjekt), .sk (slovenské webové stránky).

Pri overovaní informácií treba venovať pozornosť aj objektivite textu. Dôveryhodné články zvyčajne predstavujú rôzne pohľady na danú situáciu. Ich obsah je formulovaný pokojne a bez emocionálneho zafarbenia. V takýchto publikáciách sú fakty jasne oddelené od názorov a nadpisy zodpovedajú obsahu odsekov, ktoré nasledujú.

Vedecké databázy ako dôveryhodné zdroje informácií

Medzi najznámejšie medzinárodné vedecké databázy patria napríklad:

• PubMed – anglickojazyčná databáza s článkami z oblasti medicíny a biologických vied, ktorú prevádzkuje National Center for Biotechnology Information;
• Web of Science (WoS) – platforma obsahujúca bibliografické údaje, abstrakty a informácie o citovanosti vedeckých publikácií;
• ScienceDirect – databáza, ktorá bezplatne sprístupňuje abstrakty dokumentov. Plné texty článkov sú dostupné po zaplatení predplatného;
• Scopus – interdisciplinárna databáza abstraktov a citácií z recenzovaných zdrojov, ktorú vytvára vydavateľstvo Elsevier;
• JSTOR – medzinárodná digitálna databáza akademického obsahu z humanitných a spoločenských vied, vzdelávania, histórie a ďalších oblastí;
• DOAJ – rozsiahly adresár odborných časopisov s otvoreným prístupom z rôznych vedných odborov;
• Google Scholar – vyhľadávač vedeckej literatúry, ktorý umožňuje nájsť články, knihy, správy a dizertačné práce z rôznych oblastí.

Užitočné údaje možno nájsť aj v dôveryhodných medzinárodných zdrojoch:

• Eurostat – štatistický úrad Európskej únie, ktorý zhromažďuje a sprístupňuje porovnateľné údaje o európskych krajinách;
• OECD – poskytuje štatistiky, analýzy a odborné správy z oblasti ekonomiky, vzdelávania, práce a verejnej politiky;
• WHO – Svetová zdravotnícka organizácia zverejňujúca odborné údaje a odporúčania v oblasti verejného zdravia.

Ďalšie dôveryhodné zdroje informácií

Dôveryhodných webových stránok je napriek všeobecnému presvedčeniu veľmi veľa. Patria medzi ne napríklad:

• slovensko.sk – oficiálny portál verejnej správy s praktickými informáciami a elektronickými službami pre občanov;
• Štatistický úrad Slovenskej republiky – poskytuje oficiálne štatistické údaje o obyvateľstve, ekonomike, spoločnosti a ďalších oblastiach;
• Slovenská národná knižnica – sprístupňuje katalógy, bibliografické záznamy a ďalšie informačné zdroje;
• Google Scholar – bezplatný vyhľadávač vedeckej literatúry, ktorý umožňuje prístup k článkom, knihám, správam a dizertačným prácam z rôznych odborov. Zároveň môžete overiť, koľkokrát publikáciu citovali iní autori;
• digitálne knižnice – napríklad Europeana – sprístupňujú archívne materiály, knihy, časopisy a historické dokumenty;
• Wikipedia – môže byť užitočným východiskom pri rešerši, najmä vďaka odkazom a bibliografii. Zdroje uvedené na konci článkov však treba vždy overiť, pretože samotná Wikipedia sa nepovažuje za vedecký zdroj;
• Monitly – nástroj vytvorený spoločnosťou Content Writer, ktorý poskytuje aktuálne grafy týkajúce sa rôznych aspektov spoločenského a hospodárskeho života. Údaje pochádzajú z oficiálnych zdrojov, napríklad zo Štatistického úradu Slovenskej republiky.

Hodnotenie dôveryhodnosti zdroja a práca copywritera

Používanie spoľahlivých zdrojov informácií je veľmi dôležité pre autorov rôznych textov, nielen odborných. Týka sa to aj copywriterov, ktorí pracujú na zákazkách pre konkrétne firmy alebo organizácie.

Copywriter však pri svojej práci len zriedka vychádza z overených vedeckých zdrojov. Oveľa častejšie využíva verejne dostupný obsah nájdený na internete, preto je pri rešerši mimoriadne dôležitá obozretnosť. Nie každá informácia z prvej stránky výsledkov vyhľadávania je dôveryhodná – údaje sa oplatí porovnávať vo viacerých nezávislých zdrojoch a venovať pozornosť ich aktuálnosti, užitočnosti a pôvodu.