Z čoho sa skladá dej knihy a ako ho vytvoriť?

Čo je dej?

Zvyčajne pozostáva z viacerých sledov udalostí, pričom jeden z nich je nadradený a tvorí dejovú os románu. Okolo hlavnej dejovej línie, ktorá sa vo veľkej miere týka ústredných postáv a tvorí základ celého príbehu, vznikajú vedľajšie línie, menej dôležité pre celkový dej.

Úlohou deja je usporiadať fikčný svet a prepojiť všetky línie, motívy a postavy obsiahnuté v románe do chronologického, hoci nie vždy, a logického celku. Vďaka nemu je celý príbeh súdržný a zrozumiteľný.

Najdôležitejšie prvky, ktoré tvoria dej ako celok, sú:

• chronológia udalostí – usporadúva sled udalostí, pomáha čitateľovi pochopiť ich príčinné súvislosti a vytvára logický príbeh;
• ústredný motív – prvok, ktorý sa v deji opakuje, pomáha odovzdať konkrétnu myšlienku alebo ideu, často má symbolický význam a spája celý príbeh;
• štruktúra (úvod, rozvinutie a záver) – uľahčuje organizáciu udalostí a postupné budovanie napätia; správne vybudovaná štruktúra vedie čitateľa celým príbehom a upozorňuje na najdôležitejšie momenty deja;
• spôsob rozprávania – rozprávanie má veľký vplyv na výsledné vnímanie diela; umožňuje zvoliť perspektívu, zdôrazniť konkrétne prvky a podať príbeh spôsobom, ktorý sa k danému dielu najviac hodí;
• dialógy – pomáhajú porozumieť postavám, ich názorom, myšlienkam a vzájomným vzťahom, ako aj budovať konflikty medzi hrdinami; ovplyvňujú tiež štýl rozprávania a atmosféru celého diela;
• vyvrcholenie – najdôležitejší prvok deja s najvyšším emocionálnym napätím, v ktorom sa spájajú všetky dejové línie; často predstavuje náhly zvrat a predchádza vyriešeniu konfliktu;
• dejové zvraty – prinášajú radikálne zmeny v priebehu udalostí, prekvapujú čitateľa a menia smer deja; musia byť náhle, logické a nepredvídateľné;
• opisy miest – vytvárajú atmosféru a náladu diela, budujú vizuálnu predstavu o rozprávanom príbehu a jeho postavách, uvádzajú čitateľa do fikčného sveta a niekedy pomáhajú vytvárať napätie.

Typy deja

Dej môže mať rôzne podoby v závislosti od charakteru príbehu a spôsobu jeho rozprávania. To, ako je vybudovaný a vedený, často rozhoduje o type diela.

Typy deja podľa druhu kompozície

V tejto kategórii rozlišujeme tri typy deja:

• otvorený – vyznačuje sa otvoreným koncom, v ktorom nie sú všetky línie úplne uzavreté, napríklad v románe Stroj času H. G. Wellsa;
• uzavretý – všetky dejové línie sú dovedené do konca, napríklad v románe Veľké nádeje Charlesa Dickensa;
• rámcový – založený na rámcovej konštrukcii, ktorá otvára a uzatvára hlavný príbeh; ide o takzvaný príbeh v príbehu, ktorého príkladom sú Rozprávky tisíc a jednej noci.

Typy deja podľa štruktúry

Podľa počtu dejových línií v románe môžeme rozlišovať dej:

• jednolíniový – založený na jednom hlavnom príbehu, ktorý sa rozvíja počas celej knihy; mal by mať jasný úvod, rozvinutie a záver a prehľadne viesť čitateľa k hlavnému vyvrcholeniu alebo vyriešeniu konfliktu; príkladom je tragédia Romeo a Júlia Williama Shakespeara.
• viaclíniový – rozvíjajú sa v ňom najmenej dve rovnocenné línie týkajúce sa rôznych udalostí, ktoré spája ústredný motív alebo téma. Tento typ deja umožňuje predstaviť viacero perspektív, zvyšuje dynamiku udalostí a otvára priestor pre viaceré témy. Zložité rozprávanie ľahšie priťahuje pozornosť, udržiava napätie a umožňuje nečakané zvraty, ako napríklad v sérii J. R. R. Tolkiena.

Typy deja podľa vzťahov medzi dejovými líniami

Dej románu môže byť tiež:

• paralelný – viaclíniový, pričom všetky udalosti prebiehajú v rovnakom čase, hoci nie nevyhnutne na rovnakom mieste, a sú rovnocenné, napríklad v románe Atlas mrakov Davida Mitchella;
• lineárny – má začiatok, stred a koniec a sled udalostí je zobrazený chronologicky, napríklad v románe Malé ženy Louisy May Alcottovej;
• retrospektívny – celý príbeh je predstavený z perspektívy minulosti, napríklad prostredníctvom spomienok jednej z postáv, ako v románe Veľký Gatsby F. Scotta Fitzgeralda;
• epizodický – založený na voľných súvislostiach medzi jednotlivými dejovými epizódami, ktoré nie sú hierarchicky usporiadané, napríklad v románe Don Quijote Miguela de Cervantesa.

Aký je pútavý dej knihy?

Dobre vytvorený a zaujímavý dej knihy musí predovšetkým upútať pozornosť čitateľa – pútavým príbehom, dejovými zvratmi, prekvapivými udalosťami, konfliktmi a výraznými postavami, ktoré sa na nich podieľajú. Príkladom takéhoto strhujúceho príbehu je Pán prsteňov J. R. R. Tolkiena.

Hodnotný a pútavý dej sa vyznačuje aj týmito vlastnosťami:

• správnou konštrukciou,
• súdržným a logickým sledom udalostí,
• bohatstvom emócií, ktoré ovplyvňujú čitateľský zážitok,
• tajomstvom, vďaka ktorému čitateľ až do konca nepozná rozuzlenie príbehu,
• zložitosťou udalostí, ktoré vzbudzujú zvedavosť.

Ako pripraviť plán deja?

Okrem formálnych aspektov, ako sú počet dejových línií, typy vzťahov medzi udalosťami či spôsob rozprávania, je rovnako dôležitá samotná dejová koncepcia, teda originálny nápad na knihu.

Pri tvorbe zaujímavého príbehu sa oplatí riadiť týmito tipmi:

1. Premyslite si, akú ideu chcete čitateľom odovzdať.
2. Vytvorte výrazné postavy a ukážte ich motivácie, minulosť a emócie, ktoré ovplyvnia dej.
3. Potom určte vnútorný konflikt postáv súvisiaci s hlavnou ideou – čo musí postava urobiť, aby vaše posolstvo v diele vyznelo?
4. Určte miesto a čas deja.
5. Vytvorte plán udalostí, od menej dôležitých až po vyvrcholenie.
6. Dbajte na to, aby vaše posolstvo bolo presvedčivé a hodnotné.

Trojaktová štruktúra je najčastejšie používaný model, ktorý uľahčuje organizáciu celého príbehu a umožňuje súdržné a logické predstavenie udalostí.

Pri vytváraní vlastného príbehu môžete využiť vzorový plán deja, ktorý vás krok za krokom prevedie procesom tvorby románu. Keď už máte všetky najdôležitejšie prvky potrebné na vytvorenie deja, ďalším krokom je začať písať. Počas práce sa držte svojho plánu a pamätajte na to, aby ste sa vyhli základným chybám pri tvorbe deja.

Dej knihy a ústredný motív

Hlavná idea, ktorú chce autor odovzdať čitateľom, často súvisí s ústredným motívom románu a predstavuje kľúčový prvok deja. Ústredný motív sa vracia v najdôležitejších momentoch knihy a výrazne ovplyvňuje rozvoj deja, preto sa pri jeho výbere oplatí zamyslieť, čo vlastne chcete čitateľom svojho príbehu povedať.

Medzi známe ústredné motívy patria:

• láska a spoločenské rozdiely – Pýcha a predsudok Jane Austenovej, Anna Kareninová Leva Tolstého či Madame Bovary Gustava Flauberta;
• strata individuality – 1984 Georgea Orwella, Prekrásny nový svet Aldousa Huxleyho, Mechanický pomaranč Anthonyho Burgessa a Frankenstein Mary Shelleyovej;
• samota – Sto rokov samoty Gabriela Garcíu Márqueza, Starec a more Ernesta Hemingwaya či Premena Franza Kafku;
• konflikt dobra a zla – Macbeth Williama Shakespeara, Majster a Margaréta Michaila Bulgakova, Deti Duny Franka Herberta či Pán prsteňov J. R. R. Tolkiena;
• cesta a hľadanie identity – Odysseia Homéra, Na ceste Jacka Kerouaca, Malý princ Antoina de Saint-Exupéryho či Alchymista Paula Coelha.

Ústredný motív často vyjadruje základné otázky, hodnoty alebo problémy. Je dobré vybrať jeden hlavný, nič vám však nebráni zahrnúť do knihy dva alebo viac motívov.

Ako sa vyhnúť chybám pri tvorbe deja románu?

Chybou je aj príliš pomalé alebo príliš rýchle tempo rozprávania, ktoré môže čitateľa nudiť alebo zahltiť. Častým problémom je tiež vytváranie slabo rozvinutých postáv bez jasných motivácií a zabúdanie na konflikt, ktorý je nevyhnutný v každom príbehu. Nedostatkom môže byť aj príliš veľký počet postáv alebo množstvo detailov a opisov udalostí, ktoré nie sú potrebné na pochopenie posolstva, no príbeh zbytočne predlžujú.

Dobrým spôsobom, ako sa vyhnúť uvedeným chybám, je vytvoriť podrobný plán deja – určiť jeho štruktúru, úvod, rozvinutie a záver a následne vypracovať profily postáv. V každej fáze tvorby sa tiež oplatí vyhýbať nesúdržnosti dejových línií a smerovať k jasnému vyjadreniu hlavnej idey románu. Okrem samostatnej práce môžu byť veľmi užitočné aj názory prvých recenzentov. Vďaka nezaujatému pohľadu dokážu pomôcť odhaliť nejasnosti či chyby, ktoré autor prehliadol.