Jazykové štýly a štýly vyjadrovania: druhy a charakteristika

Čo je jazykový štýl?

Súdržnosť textu sa dosahuje správnym prispôsobením jednotlivých prvkov, ako sú:

• syntax (tvorba viet – jednoduchých alebo aj viacnásobne zložených);
• slovná zásoba (výber slov, napríklad odborných, módnych alebo hovorových);
• slovotvorné prostriedky (napríklad zdrobneniny, zveličeniny a slovné spojenia);
• tvaroslovné a fonetické prostriedky (napríklad archaizmy, neologizmy, onomatopoje, aliterácie a rýmy).

Štýl vyjadrovania, teda konkrétna výstavba výpovede, jej dáva charakteristickú štylistickú podobu. Vďaka tomu môže plniť určité, často veľmi presne vymedzené funkcie.

Výber jazykového štýlu a s ním spojená potreba správnej organizácie textu vyplývajú z konkrétnych faktorov, ako sú:

• situácia, v ktorej sa autor nachádza;
• téma výpovede;
• cieľová skupina (adresát);
• komunikačný cieľ;
• konkrétne preferencie autora (estetické cítenie, jazyková citlivosť);
• móda (jazyk charakteristický pre konkrétne obdobie).

Aké druhy jazykových štýlov poznáme?

Už viete, že jazykové štýly sa vyznačujú konkrétnou formou, ktorá slúži na plnenie určitých funkcií a na oslovenie cieľovej skupiny či adresáta. Teraz spoznajme tie najdôležitejšie.

Hovorový štýl

Väčšina ústnych prejavov je v hovorovom štýle (výnimkou môžu byť napríklad súdne reči). Okrem toho sa používa v mnohých písaných žánroch: v listoch, denníkoch, e-mailoch a často aj na blogoch. Učíme sa ho prirodzene, pretože sa s ním stretávame od prvých dní života.

Slovnú zásobu používanú v tomto štýle možno rozdeliť na:

• emocionálne neutrálne výrazy (týkajú sa všetkého, čo nás obklopuje);
• expresívne výrazy (napríklad žartovné alebo bežné označenia a vulgarizmy).

V hovorovom štýle je prípustné používať:

• frazeologizmy (príklad: už toho mám po krk, ruky mi klesajú);
• opakovanie (príklad: všade samá zeleň a zeleň, jar je obdobím bujnej zelene);
• vety, ktoré nezodpovedajú pravidlám, sú zložité alebo predstavujú takzvané anakolúty – skomolené či chybné konštrukcie (napríklad najprv zomrel psík a potom jeho panička);
• elipsy – vynechanie samozrejmých častí vety (príklad: počúvam rockovú hudbu a môj manžel klasickú).

Administratívny štýl

Ide o štýl vyjadrovania charakteristický pre rôzne inštitúcie alebo osoby, ktoré ich zastupujú. Je to jeden z najrozšírenejších štýlov, hneď po hovorovom.

Administratívny štýl možno rozdeliť na dve podoby:

• kancelársku – úradné písomnosti (úradné listy, zmluvy, zápisnice, upomienky, reklamácie, žiadosti, životopisy, CV a podobne);
• právnu – normatívne akty (ústava, zákony, nariadenia, smernice, dekréty a podobne).

Tieto formy výpovede sa vyznačujú najmä:

• štandardizovanosťou:
  • šablónovitá výstavba (často formuláre a žiadosti),
  • schematický výber slov,
  • používanie ustálených formulácií (napríklad „vážený pán“, „s pozdravom“),
  • prípustné preberanie slov a väzieb z iných jazykov;
• presnosťou:
  • jednoznačné pojmy,
  • stručné oznámenia,
  • žiadne alebo výrazne obmedzené používanie prívlastkov,
  • vyhýbanie sa expresívnosti a obraznosti,
  • členenie na odseky, paragrafy a body;
• direktívnosťou:
  • príkazy,
  • zákazy,
  • povolenia;
• neosobným charakterom výpovede:
  • používanie neosobných slovesných tvarov (napríklad „oznamuje sa“, „vykonalo sa“, „žiada sa“),
  • činnosti vyjadrené slovesami v 3. osobe jednotného čísla (napríklad Súd potvrdzuje rozhodnutie o…),
  • adresát sa často označuje zámenom „kto“ (napríklad Kto podlieha trestu odňatia slobody…).

V záhlaví a podpise dokumentov sa uvádzajú pečiatky, ktoré im dodávajú úradnú platnosť.

Informačno-publicistický štýl

Ich úlohou je sprostredkovať informácie o konkrétnych udalostiach. Informačný štýl sa vyznačuje používaním výlučne overených informácií, ktoré by mali byť predstavené stručne a zároveň podrobne. Autor by sa mal vyjadrovať:

• neosobne;
• nestranne;
• šablónovito;
• málo expresívne.

Publicistický štýl umožňuje používať dlhšie formy, ako sú fejtón, článok, esej či reportáž. Okrem informácií je tu dôležitá aj interpretácia, hodnotenie a komentár. Autor môže vyjadriť svoj názor a pokúsiť sa ovplyvniť prijímateľov. Prípustné je:

• využívanie rozmanitých jazykových prostriedkov;
• prepájanie hovorového a odborného štýlu, dokonca aj umeleckého;
• expresívnosť;
• používanie citovo zafarbených slov.

Odborný štýl

Vzhľadom na rozmanitosť predmetov a metodík je charakteristickou črtou tohto štýlu jeho nejednotnosť. Najbežnejšími odbornými textami sú články (formulovaná téza –> argumentácia), štúdie (spracovanie konkrétnej problematiky z určitého pohľadu) a referáty (pôvodne písané a následne prednášané).

Odborný štýl má dve podoby:

• teoreticko-odbornú – komunikácia medzi odborníkmi sa vyznačuje:
  • veľkým množstvom špecializovaných slov a odborných termínov,
  • prevahou viacnásobne zložených viet,
  • objektívne predpoklady často súvisia s potrebou používať neosobné vety;
  • absenciou expresívnych prvkov,
  • formuláciami naznačujúcimi odstup alebo neistotu autora (napríklad Možno predpokladať…).
• populárno-náučnú – komunikácia odborníkov s laikmi sa vyznačuje:
  • informáciami podávanými v jazyku zrozumiteľnom pre prijímateľov, ktorí nie sú spojení s vedou,
  • využívaním výrazov charakteristických pre publicistické alebo dokonca umelecké texty,
  • používaním metafor, prirovnaní a opisov, ktoré uľahčujú pochopenie problematiky.

Umelecký štýl

Autori môžu využívať nielen rozmanité štylistické prostriedky a bohatú, obraznú slovnú zásobu, ale aj vytvárať úplne nové slová alebo spojenia.

Prípustné sú:

• jazykové chyby;
• jazykové štylizácie (napríklad archaizmy, kolokvializmy a vedecké štylizácie);
• slová patriace do iných jazykových štýlov.

Vlastný jazykový štýl

Niekedy štýl vyjadrovania umožňuje rozpoznať jeho autora. Zvyčajne to súvisí s používaním určitých slovných spojení, štylotvorných prvkov alebo charakteristickou stavbou viet. Ide o postupy typické najmä pre literárne žánre, napríklad poéziu, ale aj pre eseje či fejtóny.

Možnosť identifikovať autora na základe ukážok textu je nepochybne výhodou pri umeleckej tvorbe. Okrem nej je využívanie vlastného štýlu zvyčajne výrazne obmedzené. Tvorba rôznorodého obsahu, najmä na konkrétnu objednávku klienta, si vyžaduje podriadenie sa presným požiadavkám, napríklad SEO, ktoré slúžia na dosiahnutie konkrétnych cieľov. V takejto situácii je prioritou účinnosť textu, nie individuálny jazykový štýl autora.

Štylistická harmónia – ako sa vyhnúť štylistickým chybám?

Ak je vašou úlohou vytvoriť text v konkrétnom jazykovom štýle, musíte nielen vedieť, čím sa vyznačuje, ale aj dodržiavať pravidlá štylistickej harmónie. Vďaka nej je text súdržný, jednotný a zachováva konkrétny štýl, čo zvyšuje pravdepodobnosť správneho prijatia.

Ak sa chcete vyhnúť chybám, ktoré môžu viesť ku komunikačnému neúspechu, musíte pamätať na tri pravidlá:

1. prispôsobte štýl použitých slov výpovedi (napríklad v informačno-publicistickom štýle sa treba vyhýbať hromadeniu expresívnych hovorových slov – eufemizmov, kolokvializmov, expresív a vulgarizmov);
2. v jednej vete sa držte konkrétneho štýlu, NEMIEŠAJTE slová patriace k iným štýlom (napríklad použitie administratívneho štýlu v priamom kontakte môže byť nezrozumiteľné);
3. jazykové štylizácie používajte iba vtedy, keď sú odôvodnené (napríklad úlohou archaizmov je navodiť štýl konkrétneho obdobia; v opačnom prípade je vnášanie zastaraných slov do hovorového jazyka úplne zbytočné).